"Slovenské predsedníctvo vo V4 nadviaže na prioritné iniciatívy v
rámci strategických cieľov vytýčených počas predchádzajúcich
predsedníctiev s dôrazom na jasný príspevok k spoločným európskym
riešeniam a s praktickým pozitívnym dosahom na občanov," uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Rezort diplomacie podotkol, že vzhľadom na prebiehajúcu vojnu na
Ukrajine musí byť spolupráca krajín viac ako kedykoľvek predtým založená
na princípoch dodržiavania ľudských práv, slobody, demokracie, právneho
štátu, dobrých susedských vzťahov a oddanosti k európskej integrácii a
transatlantickej spolupráci.
V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady o udelení štatútu
kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavskej republike ich budú krajiny V4
ďalej podporovať na ceste do EÚ. "Zároveň budeme pomáhať pri napĺňaní stanovených priorít, aby bol udelený štatút kandidátskej krajiny Gruzínsku,"
dopĺňa ministerstvo. Osobitná pozornosť bude zameraná na zmierňovanie
dôsledkov pretrvávajúcej humanitárnej krízy vzniknutej na Ukrajine.
V oblasti prepojenia sa bude predsedníctvo orientovať na prehlbovanie
regionálnej spolupráce v oblasti rozvoja dopravy vrátane budovania
cezhraničných prepojení. Zamerať sa chce aj na ďalší rozvoj jadrovej
energetiky a zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetky nízkouhlíkové
technológie.
V oblasti ekonomiky sa chce predsedníctvo zamerať na zelenú a digitálnu
transformáciu. Prioritou budú udržateľné financovanie vrátane
implementácie plánu obnovy. Kapitola udržateľnosť kladie dôraz na rozvoj
spolupráce v témach, ako sú obehové hospodárstvo, zmena klímy či
ochrana ovzdušia a prírody. V tematickej oblasti ľudia predsedníctvo
reflektuje nedávne zvýšenie ročného rozpočtu Medzinárodného
vyšehradského fondu s cieľom posilniť spoluprácu predovšetkým v oblasti
mobility mládeže a medziľudských kontaktov.
Vyšehradská skupina
Vyšehradská skupina (V4) sa stala na začiatku 90. rokov príkladom
spolupráce s cieľom podporiť demokratickú transformáciu a úspešnú
integráciu svojich členov do európskych a euroatlantických štruktúr.
Práve na vzájomnú podporu pri spoločnom návrate do Európy sa
koncentrovala spolupráca v počiatočnom období.
"Ciele, ktoré si Vyšehradská štvorka vytýčila pred tromi desaťročiami
– budovať demokraciu, rozvíjať slobodu a vrátiť náš región do
zjednotenej Európy –, môžeme považovať za naplnené a môžeme sa začať
pozerať po nových spoločných cieľoch," povedala slovenská
prezidentka Zuzana Čaputová na summite prezidentov krajín V4, ktorý sa
konal vo februári 2021 v Poľsku pri príležitosti 30. výročia založenia
formátu V4.
Slovenská republika preberie od piatku 1. júla po Maďarskej republike
predsedníctvo v tomto zoskupení štyroch stredoeurópskych štátov.
História Vyšehradskej štvorky sa začala písať v severomaďarskom mestečku
Vyšehrad (Visegrád), kde v roku 1335 podpísali na Vyšehradskom hrade
zmluvu traja králi: český Ján Luxemburský, poľský Kazimír Veľký a
hostiteľ a iniciátor stretnutia, uhorský panovník Karol Róbert. Zmluvou,
nazvanou Vyšehradská deklarácia, sa v 14. storočí začala úspešná
spolupráca v otázke zahraničnopolitických a ekonomických vzťahov troch
stredoeurópskych kráľovstiev.
Na tomto symbolickom mieste potvrdili 15. februára 1991 prezidenti
Československa a Poľska Václav Havel a Lech Walęsa spolu s predsedom
maďarskej vlády Józsefom Antallom vznik Vyšehradskej skupiny. Zánikom
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) 31. decembra 1992 a
jej rozdelením na dva samostatné subjekty, Českú republiku (ČR) a
Slovenskú republiku (SR), k 1. januáru 1993 sa pôvodná Vyšehradská
trojka rozšírila na Vyšehradskú štvorku.
Vyšehradská skupina predstavuje neformálne zoskupenie štyroch
stredoeurópskych štátov, ktoré sa hlásia k rovnakým hodnotám, majú
spoločné dejiny, kultúru a geografické postavenie. V4 je regionálnym
zoskupením členských krajín Európskej únie (EÚ), vytvárajúcim priestor
na posilňovanie koordinačného a konzultačného mechanizmu s cieľom
nachádzať spoločné pozície v aktuálnych otázkach zahraničnej a európskej
politiky, regionálneho rozvoja a hospodárskej a kultúrnej spolupráce.
V roku 2000 vznikol z iniciatívy Slovenska Medzinárodný vyšehradský fond
(MVF) so sídlom v Bratislave, ktorý je dosiaľ jedinou
inštitucionalizovanou formou spolupráce krajín V4. Prostredníctvom
kultúrnych, výskumných a vzdelávacích projektov, grantov či výmenných
pobytov podporuje spoluprácu medzi občanmi, mimovládnymi organizáciami a
ďalšími inštitúciami v rámci krajín V4, ako aj v ďalších štátoch
strednej a východnej Európy.
"Stredná Európa má svoje špecifiká a je preto potrebné prinášať témy
tohto regiónu k európskemu stolu. Vyšehradská štvorka má aj v tomto
kontexte naďalej zmysel," povedal v rozhovore pre českú spravodajskú televíziu ČT24 v októbri 2021 predseda slovenskej vlády Eduard Heger.
Členovia Vyšehradskej skupiny sa po roku pravidelne striedajú pri vedení
tohto neformálneho zoskupenia. Predsedníctvo V4 trvá vždy od začiatku
júla do konca júna nasledujúceho roku.
V súčasnosti je od 1. júla 2021 predsedajúcou krajinou V4 Maďarsko, ktoré je na jej čele do štvrtka 30. júna 2022.
Po ňom sa v piatok 1. júla 2022 ujme predsedníctva Slovenská republika.
Naposledy bola SR predsedníckou krajinou vo V4 od 1. júla 2018 do 30.
júna 2019, pričom išlo v poradí o piate slovenské predsedníctvo vo
Vyšehradskej skupine.